Prinášame vám elektronickú formu rozhovoru, ktorý bol uverejnený v zápasovom Bulletine 31.7.2022

Dnes sme si na rozhovor vybrali nenápadného, mladého chalana, ktorý k nám prišiel ešte počas zimy, 21-ročný Jan Levovič Smeljanskij k nám prišiel z klubu Lokomotíva Devínska Nová Ves. Ako už však jeho meno naznačuje, jeho cesta do Branču bola trošičku dlhšia a Devínska Nová Ves bola na tejto ceste len jednou z jeho zastávok. Ako sa k nám vlastne dostal? „Na Slovensko som prišiel počas leta 2020, pripojil som sa k tímu Lokomotíva Devínska Nová Ves, ktorá hrá tretiu ligu v Bratislave. Odohral som tam jeden aj pol sezóny a vtedy ma kontaktoval Miroslav Filipko. Dohodli sme si stretnutie, spoznali sme sa, zoznámil ma s Ladislavom Kazánom, ktorý mi opísal jeho vízie a prácu v klube, čo ma naozaj zaujalo. Dohodli sme sa, že si prídem zatrénovať a zahrať s tímom a potom padne rozhodnutie. Moje prvé dojmy po príchode do klubu boli veľmi pozitívne, prišiel som do tímu, v ktorom boli ľudia, ktorí okrem toho, že boli skvelí futbalisti boli aj výborní ľudia. Bola tu dobrá partia, ktorá ma okamžite prijala medzi seba, tak ako hráči tak aj realizačný tím. Po niekoľkých tréningoch sme sa dohodli na prestupe.“ Jan nám opísal zhruba dvojročný pobyt na Slovensku, jeho futbalové cesty, ale taktiež korene, sú omnoho bohatšie. „Áno, je to tak, niekedy aj ja rozmýšľam odkiaľ to vlastne som. Moji rodičia sa narodili v Kazachstane ale obaja sú zo židovských rodín. V roku 1998 emigrovali do Nemecka, do Düsseldorfu, kde som sa narodil. Tam som aj začal hrávať futbal, v klube, ktorý sa volal DSC 99. V roku 2008, keď som mal 7 rokov sa moja rodina odsťahovala do Izraelu, do Tel Aviv. Okamžite som si tam našiel klub, Maccabi Herzliya, kde som pokračoval s futbalom. Neskôr v roku 2012 sme sa presťahovali do Španielska, do Barcelony, kde som žil väčšinu svojho života. V Barcelone som hral za niekoľko klubov, za najväčší úspech považujem pôsobenie v klube UE Sants, kde som hral v najvyššej súťaži U19 a podarilo sa nám poraziť dorast FC Barcelona 3-2.“ Ak by si sa raz dostal do medzinárodného výberu, ktorú krajinu by si vlastne reprezentoval? „Verím, že sa to raz stane (úsmev), teoreticky by som mohol reprezentovať Nemecko a Rusko, mám občianstvo oboch týchto krajín, nemecké, pretože som sa tam narodil a ruské, pretože odtiaľ pochádza rodina mojej matky. Taktiež by som mohol hrať za Izrael. Ak by som si mal vybrať, tak samozrejme by to bolo Nemecko, ani nie tak preto, že by som sa cítil ako Nemec, cítim sa skôr ako taký mix všetkých národností, ale predovšetkým preto, že Nemeckému národnému tímu som fandil už od malička.“

Medzi jeho zastávky pribudla minulý týždeň aj Nitra. „Som veľmi rád, že som sa sem presťahoval, som totiž bližšie ku klubu. Nehovorím po slovensky a nepoznám tu v Nitre mnoho ľudí, takže aj skrz to by som rád poďakoval Ladislavovi Kazánovi, Miroslavovi Filipkovi, Zoltánovi Čekeyovi, Patrikovi Hippovi a Miroslavovi Plešivkovi, ktorí mi pomohli nájsť byt a nový domov.“ Jan je jediným legionárom v našom tíme, čo to zo slovenčiny už pochytil ale stále ju len postupne spoznáva. „Keď som prišiel do Branču, úroveň mojej slovenčiny bola veľmi nízka, nerozumel som takmer nič a reč som neovládal vôbec. So spoluhráčmi, ktorí vedia po anglicky, som komunikoval v angličtine a s tými, ktorí ju neovládajú, som sa dorozumieval rukami-nohami. (smiech) Futbal je však skvelý v tom, že pri ňom nie je dôležité akým jazykom hovoríte, to, že neovládam slovenčinu mi nijako nebráni v tom aby som si rozumel so spoluhráčmi na ihrisku. Mal som taktiež veľké šťastie, že Filipko a Marián Had ovládajú ruštinu, pretože mi to pomohlo adaptovať sa oveľa rýchlejšie. Teraz, po nejakom čase sa už moja slovenčina zlepšila, rozumiem takmer všetkému, aj keď hovoriť ňou je pre mňa ešte veľmi ťažké. Som ale vďačný ľudom v klube, realizačnému tímu, že majú so mnou strpenie a pomáhajú mi zlepšovať sa aj v tomto smere. Osvojenie si akéhokoľvek jazyka chce určitý čas a tréning, verím tomu, že s pomocou mojich spoluhráčov už ďalší takýto rozhovor absolvujem v slovenčine alebo teda aspoň časť z neho.“(smiech)

Minulý týždeň si ale svoje jazykové znalosti mohli otestovať všetci, na sústredení v Maďarsku. Ako sa tam Jan cítil a ako by to porovnal s krajinami, ktoré precestoval? „Zázemie v Maďarsku bolo perfektné, precestoval som niekoľko krajín v Európe a myslím si, že tie možnosti boli veľmi podobné tím v Nemecku. Športový komplex bol na úrovni, vládla tam skvelá atmosféra a my ako hráči sme sa nemuseli sústreďovať na nič iné okrem tréningu. Tri dni ubehli veľmi rýchlo ale to sa stáva, keď sa cítite dobre, myslím si, že sústredenie prinieslo to čo malo, pripravili sme sa na sezónu a noví hráči sa lahšie adaptovali do tímu počas týchto troch dní, ktoré sme spolu prežili, spravilo to z nás kompaktnejší a silnejší tím.“ Janov víkend však nekončil sústredením, v nedeľu sa pripojil k čerstvo zloženému tímu, ktorý vycestoval na Pohár starostov a podarilo sa im ho aj vyhrať. „Na druhý deň, po príchode, som si zahral finále Pohára starostov, v podstate s úplne novým tímom. Ladislav Kazán mi porozprával o histórii tohto turnaja, samozrejme bol som rád, že sa môžem tejto tradície zúčastniť a bol som ešte radšej, keď sa nám ho podarilo aj vyhrať. Ako futbalista chcete stále vyhrávať a toto bola skvelá skúsenosť. „

Jan je tu už nejaký čas ale dlho pauzoval pre zranenie, ak by sa mal opísať fanúšikom, aký typ hráča je, čo by o sebe povedal? „Považujem sa predovšetkým za tímového hráča, snažím sa priniesť tímu čo najviac, aj na základe požiadaviek trénera. Myslím si, že som taký univerzálny hráč, môžem hrať na rôznych pozíciách, čo mi dáva výhodu viacerých možností na ihrisku. Veľmi rád sa zlepšujem a učím sa ale popravde nerád rozprávam o sebe príliš, som radšej, keď to, aký som hráč zhodnotia fanúšikovia. Viem, že ešte mám čo zlepšovať, našťastie však máme v kabíne mnoho skúsenejších hráčov, takže mám pri sebe vzory, od ktorých sa môžem učiť.“ Aké sú jeho ciele, či už tie futbalové alebo životné? „Chcem sa zlepšovať z roka na rok a dostať sa až tak ďaleko ako len bude možné. Futbalový svet je zložitý a neľahký, obrovská konkurencia ale budem robiť všetko pre to aby sa mi to podarilo dotiahnuť čo najďalej. Som v Branči veľmi šťastný ale nikdy neviete čo si pre vás budúcnosť prichystá. Chcel by som sa však po zvyšok života venovať futbalu, pretože to je to, čo ma napĺňa.“

Na záver sme sa aj Jana spýtali na jeho futbalových obľúbencov. „Mojim obľúbeným klubom je už od nepamäti FC Barcelona, keď som bol malý, mojim obľúbeným hráčom bol Michael Ballack, ako som však vyrastal, tak som si obľúbil Messiho a to ma drží až doteraz.“