Prinášame vám elektronickú formu rozhovoru, ktorý bol uverejnený v zápasovom Bulletine 30.10.2022
Pred vyše troma rokmi sme sa rozprávali, vtedy ešte s mladým „uchom“, Markom Kolarovským, dnes ešte stále patrí medzi najmladších hráčov, jeho rozhľad a aj skúsenosti sú však už na prvý pohľad inde oproti chalanovi spred troch rokov. Pred troma rokmi debutoval za A tím, mal plány, ktoré nabrali iný smer, cieľ však naplnil a je späť doma. Aké boli teda tieto spomínané roky? „Ubehli ako voda, v tom období som bol mladší a všetky rozhodnutia boli unáhlené, mojim cieľom v tej dobe bolo prebojovať sa do A mužstva, čo sa mi aj malými krokmi darilo. Niečo som aj odohral a podarilo sa mi aj streliť pár gólov ale stále som mal v hlave, že som potrebnejší hráč v doraste, kde som bol jedným z ťahúňov tímu, vtedy ešte trénera Nemca. Mali sme super kolektív a mal som tam veľmi blízkych kamarátov, Denisa, Lea, Sama a mladého Sama Poláčeka ale najviac som si na ihrisku rozumel s Marekom Ružičkom, s ktorým som si prakticky rozumel aj na slepo. To obdobie bolo pre mňa úžasné, pretože som hral aj na striedavom štarte vo Veľkom Kýre, kde sme vytvorili taktiež výbornú partiu hráčov a valcovali sme ligu, bolo to úžasné obdobie. V poslednej dorasteneckej sezóne som však cítil, že je čas na krok vpred, cítil som, že mám na to hrať vyššiu súťaž ako mi bolo umožnené hrať v Branči či v Kýre. Bol som na skúškach v FC Nitra, kde to vyzeralo sľubne, príliš ma však neoslovil kolektív hráčov, neskôr ma kontaktovalo ČFK Nitra a po prvých tréningoch som vedel, že to bude to práve. V rozhodovaní mi veľmi pomáhal aj môj otec, ktorému vďačím za veľa, je to taký môj mentor v živote a vo futbale, môj manažér. (úsmev) Pôsobenie v ČFK bolo, hlavne v jesennej časti, z hľadiska tímových a mojich individuálnych výkonov veľmi vydarené ako nováčik sme naháňali lídrov tabuľky no na jar to už také ružové nebolo. Z mojej strany prišiel nejaký výpadok formy, čím mi klesla aj dôvera v samého seba, keď sa hráčovi darí je to všetko super ale keď raz príde k takémuto výpadku, je ťažké sa vrátiť späť do formy. Celkovo ale na pôsobenie v ČFK spomínam veľmi rád a ďakujem im za možnosť hrať druhú ligu.“
O návrat odchovanca a veľký talent nášho futbalu malo vedenie záujem už skôr. „Áno, Branč ma chcel už skôr späť, priznám sa, že som mal určite pochybnosti, či sa vrátiť späť domov lebo kontaktovalo ma viacero klubov. Zvažoval som možnosti pre mňa bola priorita hrať v klube, kde budem dostávať príležitosti aby som hrával a vyhral sa. Nebudem skrývať moje ambície, pretože by som sa chcel posúvať o súťaže vyššie, potreboval som klub, kde mi bude umožnené hrať si svoju hru, rád kľučkujem a na ihrisku vymýšľam. Uvedomil som si však, že všetko má svoj čas a prvoradé je, si zvyknúť na mužský futbal. Vrátil som sa domov a myslím, že som spravil dobre, sú tú kvalitní hráči a aj mladí hráči. Najviac ale zavážilo to, že je tu stále tréner Čekey, ktorého mám rád a veľa mi dal do futbalu. Tak po pár stretnutiach a sedeniach s vedením klubu som sa rozhodol vrátiť domov a naberať skúsenosti v Branči.“
Pred troma rokmi to ešte ako mladý hráč vnímal inak, aký je však rozdiel medzi tímom, z ktorého odchádzal a do ktorého sa vrátil? „Keď som odchádzal, postupovalo sa do 6. ligy, podmienky aj hráči, všetko bolo iné ale mal som s každým dobre vzťahy, najviac mi v tej dobe pomáhali asi Jozef Čertík a Peťo Stacho. Tím, do ktorého som sa vrátil sa dosť zmenil, veľa nových tvárí, niektorých som už poznal a hlavne prišlo aj viac mladých hráčov, čo ma potešilo. Najprv som si ťažšie zvykal na nový kolektív ale po čase si to všetko sadlo a je to super, môžem povedať, že všetko okolo futbalu v Branči sa skvalitnilo, či už tréningový proces alebo aj hráči v klube, či vedenie.“
Tímu sa darí, Marko sa pohybuje na rozhraní základu a náhradníka, ako zatiaľ hodnotí svoj návrat on? „Hodnotím ho zatiaľ z dvoch hľadísk. Z hľadiska kolektívu a tímových výkonov som veľmi spokojný, bojujeme o čelo tabuľky, stále sme neprehrali a v pohári sme taktiež obstáli slušne, proti veľmi kvalitnému súperovi. Môžem povedať, že kvalita kádra je na veľmi vysokej úrovni, ale z hľadiska individuálnych výkonov ešte nie som až tak spokojný. Odohral som slušnú porciu minút a tréner mi prakticky dáva stále príležitosť ukázať moje schopnosti, niektoré zápasy mi vyšli lepšie a niektoré boli menej vydarené. Stále si zvykám a oťukávam sa v mužskom futbale, preto na tréningoch a aj v zápasoch sa snažím počúvať spoluhráčov aby som moje výkony stabilizoval a posúval ich stále o úroveň vyššie aby som bol dôležitou súčasťou tímu a čo najlepšie pomáhal spoluhráčom na ihrisku.“ Marko nešetrí kritikou voči svojej osobe, stále má však veľa času pred sebou, nepochybujeme, že svoj talent ešte viac rozvinie, aké sú jeho ciele do budúcnosti? „V najbližších mesiacoch hlavne stabilizovať moje výkony a splatiť dôveru, ktorú som dostal od vedenia, trénerov a celého realizačného tímu. Čo sa týka mojich osobných cieľov, dostať sa v budúcnosti tak vysoko, ako to bude len možné.“